________________

"Každé dieťa je umelec. Problém je zostať umelcom, keď vyrastieme." (Pablo Picasso)
________________

[I.] Dve srdcia - kapitola ôsma

26. prosince 2013 v 0:03 | Angela QuickBow |  Dve srdcia
Kapitola ôsma



"Pamätaj, ak ťa bude chcieť niekto prebodnúť šípom. Budem to jedine ja."




Do tábora prišli akurát keď slnko zapadalo za obzor. Všetci vybehli von a už zďaleka na nich kričali a vítali ich. Keď už boli iba pár metrov od nich, Sophia dobehla tú krátku vzdialenosť a hneď sa starala o Keiru, ktorú ten hluk okolo zobudil a teraz sa snažila zorientovať, kde sa to vlastne ocitla.
"Je v poriadku?" spýtala sa Sophia Aorela a pomohla Keire dole. Ten prikývol a potom zosadol aj on. To už tam boli aj ostatní a radostne sa s nimi vítali.
"Sophia," snažil sa k nej dostať Aorel pomedzi tých všetkých ľudí naokolo, ktorých síce rád videl po takom dlhom čase, no teraz ho skôr zaujímala Keira. "Odveď Keiru do mojej izby, ulož ju do postele a, prosím ťa, pozri sa jej na nohu."
Prikývla.
"Počkaj ešte chvíľu," zastavil ju Aorel a očami blúdil pomedzi svojich priateľov, až našiel Johna. Naznačil mu, aby prišiel bližšie. "Pomôž Sophii odniesť Keiru dovnútra, dobre?" John z toho síce nebol moc nadšený, veď sa chcel tak isto zvítať s Aorelom, no napokon súhlasne prikývol.
Ešte pred tým, ako odišli dovnútra, sa zohol ku Keire. "Oddýchni si trocha. Ja za tebou ochvíľu prídem," pobozkal ju na čela a potom nechal Johna a Sophiu, nech sa o ňu postarajú.
Keď zmizli z jeho obrazu, konečne sa otočil k tej hlučnej skupinke ľudí, ktorá vzrušene diskutovala, a zvítal sa aj s nimi. Zdalo sa, že ich prúd otázok je nekonečný, no momentálne mu to bolo jedno a s radosťou na všetky odpovedal.
Som doma, pomyslel si šťastne.

---

Nezdržal sa s nimi moc dlho. Keď Sophia odišla od Keiry, naznačila mu, že zaspala, a tak sa ešte chvíľu zabával s ostatnými. Našťastie asi všetci pochopili, čo sa medzi nimi dvoma odohralo a ako sa zmenil ich vzťah, pretože nikto sa ho na to nepýtal a on bol tomu rád. Nebol si istý, či by vedel presne povedať všetko, čo sa stalo. A navyše, bol by rád, keby to zostalo iba medzi nimi dvoma.
Akonáhle sa téma rozhovoru zvrtla na nejakú bezvýznamnú vec, ospravedlnil sa s tým, že je už celkom unavený a ide si ľahnúť a odišiel do svojej izby, v ktorej zatiaľ pokojne Keira.
Potichu si vyzliekol mikinu a nachystal si deku na zem pri posteli. Potom si sadol na kraj postele a bez slova sa pozeral na Keiru zababušenú v perine. Na jej pokojnú tvár, ktorá už vôbec nevyzerala, že by bola vyčerpaná. Je taká krásna, preletelo mu hlavou a ani nevedel ako, chytil ju za ruku a perami jej ju začal skúmať.
Keira sa pomrvila a zamrmlala: "To šteklí."
Usmial sa a nahol sa nad ňu. Jemne ju bozkával, až otvorila svoje rozospaté oči. "Aorel?" spýtala sa tichým hlasom.
"Chcel som vedieť, či sa o teba dobre postarali. Môžeš spať kľudne ďalej."
"Je to naozaj to jediné, čo si potreboval?" podozrievavo sa spýtala. "Tak teda... Moment! Aorel, kde budeš teraz spať ty?" spýtala sa náhle. Spomenula si, že presne na to isté sa ho pýtala pred niekoľkými týždňami.
"Ehm, ja, no..." touto otázkou ho zaskočila. Čakal hocičo, no toto nie. "Na zemi predsa. Kde inde?" odpovedal.
Chvíľu nič nehovorila, zdalo sa, že rozmýšľa. Keď sa ozvala, prekvapila ho ešte viac.
"Nemôžeš stále spať na zemi. To nejde. Budeš musieť spať tu," posunula sa na posteli a spravila mu miesto.
"Ale-"
"Žiadne ale! Nikto dokonalý z neba nespadol a ty by si bol tak akurát dokonale hlúpy, keby si spal na zemi."
Vzdychol si. Nemalo cenu sa s ňou hádať. Ľahol si teda k nej a zadíval sa do stropu.
"Tá tvoja tvrdohlavosť ťa raz bude stáť život," poznamenal.
"No a čo. Momentálne je mi to jedno," usmiala sa, "pokiaľ si so mnou," pritúlila sa k nemu. On ju objal, tiež sa usmial a spoločne zaspali.


 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Joss Joss | E-mail | Web | 27. prosince 2013 v 10:47 | Reagovat

Jaj, na túto kapitolu som teda dlho čakala a priznám sa, že som sa tešila, toto bolo také milé ten príchod a potom to je prebudenie. Veľmi sa mi táto poviedka páči, keď ju dokončíš, pustím sa aj do tej druhej, ktorú píšeš, len dve naraz by som asi veľmi nestíhala, ale skutočne pekná poviedka toto už sa teším na ďalšiu kapitolu, dúfam, že nie už poslednú. :)

2 Xanya Xanya | Web | 27. prosince 2013 v 12:33 | Reagovat

Tak to byla úžasná kapitola,můžu se zeptat kolik bude mít tato povídka celkem kapitol? Jak jsi říkala,že se pomaličku blížíme ke konci tak mě to zajmá. :D

3 Kačíí Kačíí | Web | 28. prosince 2013 v 13:31 | Reagovat

Úžasná kapitola, líbila a těším se na další :) :)

4 Angela QuickBow Angela QuickBow | E-mail | Web | 28. prosince 2013 v 15:01 | Reagovat

[1]: Je to trocha odfláknutá kapitola, priznám sa.. Vôbec sa mi nechcelo rozmýšľať pri tom, jednoducho som to len odpísala z papiera.

[2]: Neviem, jednu, možno dve ak sa mi bude chcieť to rozpisovať. Ak nie, tak to dám do jednej, aby nebola taká krátka. :)

[3]: Ďakujem :)

5 Kira*Yume Kira*Yume | E-mail | Web | 29. prosince 2013 v 12:26 | Reagovat

Ta byla tak nádherná, konečně jsou ti dva spolu. :3
A doufám že bude ještě další, jsem trochu zmatená, protože se v menu píše jen do 8. dílu, tak to nějak nepobírám. :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama
_________________________
® Design by Gabriellka~